Vznik nového eura by naštartoval bankroty

08.02.2011 | , FXstreet.cz
INVESTICE


Veľakrát spomínaný základný problém eurozóny - teda spoločná monetárna politika.

Veľakrát spomínaný základný problém eurozóny - teda spoločná monetárna politika, ale fiškálna politika riadená jednotlivými štátmi - zapríčinil mnoho súčasných problémov. Za "normálnych" okolností by Grécko alebo Španielsko nikdy neboli schopné dosiahnuť na také nízke úrokové sadzby, na aké za poslednú dekádu dosiahli. Otázka teda nie je, či euro prehlbuje rozdiely medzi krajinami eurozóny, ale k akým štrukturálnym problémom existencie spoločnej meny prispieva a či sú tieto problémy riešiteľné alebo aspoň dlhodobo udržateľné.

O niektorých existujúcich, pozitívnych aspektoch eura a zbližovaní krajín eurozóny v dôsledku jednoduchšieho pohybu kapitálu a pracovných síl však nie je možné diskutovať. Z tohto pohľadu bolo prijatie eura jednoznačne pozitívnym krokom.

Rozdelenie eurozóny na dve časti, jednu s ekonomicky silnejšími štátmi a druhú so štátmi slabšími, sa však v súčasnosti nejaví ako pravdepodobné a to ani v strednodobom horizonte, pretože takéto rozdelenie by de facto znamenalo rozpad projektu eura. Politická vôľa udržať tento projekt nažive je stále veľmi silná a to aj napriek obrovskej finančnej náročnosti, ktorá sa bude v nasledujúcich rokoch ešte ďalej navyšovať.

Z dlhodobého hľadiska však existencia eurozóny nie je istá. Buď 'vznikne akási "federácia európskych štátov", ktorá bude riadiť monetárnu aj fiškálnu politiku alebo z dôvodu neriešených, rastúcich problémov zmizne vôľa udržať eurozónu pohromade a tá neskôr zanikne. Dlhodobá existencia eurozóny v súčasnej podobe bez reštrukturalizácie alebo ďalšej centralizácie však nie je dlhodobo predstaviteľná.

Vznik "nového eura" pre slabších členov eurozóny by znamenalo okamžitý a obrovský prepad hodnoty tejto novovytvorenej meny. Ešte dôležitejšie by však bolo výrazné zvýšenie úrokových sadzieb, ktoré by zdražilo financovanie dlhu a ďalej zhoršilo stav verejných financií. Za takejto situácie by bol štátny bankrot veľmi reálnym nebezpečenstvom a návrat k pôvodným menám postihnutých krajín by dával väčší zmysel ako držanie umelo vytvoreného slabého eura 2. Motivácia pre držanie spoločnej meny v podobe nižších nákladov na financovanie rozpočtu a existujúceho dlhu by totiž zmizla.

Minimálna šanca na vytvorenie "slabého" eura 2 je daná aj politickým podtextom. Zavedenie eura pre slabších členov by bolo "ozdravením" pre existujúce euro silnejších členov, ktoré by následne výrazne posilnilo. To by sa však nepáčilo zúčastneným krajinám a predovšetkým potom Nemecku, ktoré je na exporte a relatívne slabej mene závislé. Keby nebolo obrovského pádu eura oproti väčšine mien na začiatku a konci roka 2010, je pravdepodobné, že oživenie ekonomickej aktivity by v Nemecku bolo výrazne menšie.

www.fxstreet.cz

Autor článku

Články ze sekce: INVESTICE