Týden na komoditních trzích

Ropa

Predchádzajúci týždeň začala ropa výrazným rastom, keď sa cena marcového kontraktu dostala na hodnotu $48,59 za barel, čo bola najvyššia úroveň od 7. januára 2009. Na takto vysokej úrovni sa však dlho neudržala a nastal  postupný pád až na tohtotýždňové minimum $40,18 za barel. Za týmto znehodnocovaním stáli nielen špekulácie, že snaha OPEC-u pokračovať v znižovaní produkcie nepovedie k želanému nárastu ceny ropy, ale predovšetkým negatívne správy o americkej a svetovej ekonomike. K tomu sa pridali aj slabé výsledky firiem a neustále nové správy o prepúšťaní zamestnancov nielen v USA. To sa prejavilo aj v páde spotrebiteľskej dôvery v USA na rekordne nízku úroveň. Spolu so správou o náraste počtu nových žiadostí o nezamestnanosť o viac, ako sa čakalo to opätovne v investoroch vyvolalo obavy z hlbokej ekonomickej recesie a ešte väčšieho obmedzenia spotreby, a tým aj dopytu po energiách. Jedinými svetlými okamihmi pre obchodovanie s ropou bolo nečakané zníženie zásob benzínu o 121 000 barelov (čakal sa nárast zásob o 2 mil. barelov) a piatkový nižší pokles HDP za 4 kvartál v USA oproti očakávaniu. HDP klesol v štvrtom kvartáli o 3,8%, pričom sa čakal pokles až o 5,5%. Tieto správy pomohli rope v stredu a v piatok mierne zhodnotiť. Nič to však nemení na tom, že ropa za celý týždeň zaznamenala výrazné znehodnotenie, pričom v piatok uzavrela na hodnote  $41,68 za barel.

Zlato

Žltý kov začal týždeň podobne ako ropa. V pondelok aprílový kontrakt zlata otvoril na hodnote $900,00 za trójsku uncu a už počas prvého dňa obchodovania sa obchodoval na najvyššej cene od 10. októbra 2008. Viac ako týždňové posilňovanie a vysoká cena však následne vyvolali u investorov záujem o zatvorenie kontraktov a výber zisku. To bolo aj hlavnou príčinou poklesu ceny komodity v nasledujúcich dvoch dňoch. Obrat nastal až vo štvrtok, keď zlato začalo opätovne zhodnocovať. O žltý kov bol záujem predovšetkým z obavy, že biedne výsledky spoločností a následne ohlásené prepúšťania ešte viac prehĺbia svetovú ekonomickú recesiu. Slabé ekonomické výsledky mali za následok aj odchod investorov z akciových trhov. Tí sa rozhodli investovať do zlata. To získava na atraktívnosti aj z obavy, že ďalšie pumpovanie peňazí do ekonomiky v podobe záchranných balíčkov vyvolá rast inflácie, pričom zlato v takomto prípade slúži ako zábezpeka. Takto zvýšený objem peňazí na trhu a neustála snaha centrálnych bánk tlačiť nove bankovky v záujme uvoľnenia likvidity vyvoláva u investorov nedôveru v peniaze a snahu vlastniť zlato. Predovšetkým v piatok si tak žltý kov pripísal výrazný rast. Zlato nakoniec uzavrelo týždeň celkovým zhodnotením na úrovni $928,40 za trójsku uncu.

Pšenica

Pšenica otvárala týždeň na hodnote $5,8375 za bušel a jej cena následne vzrástla na základe špekulácii, že po oživení exportu v predchádzajúcom týždni bude tento trend pokračovať. Napomáhať mu mal aj oslabujúci USD voči euru. Pozitívne na cenu naďalej pôsobila posledná správa USDA o znížení osiatej plochy zimnou pšenicou až o 9% oproti minulému roku. Prvá studená sprcha pre komoditu prišla v utorok, keď Japonsko zrušilo pravidelný týždenný nákup americkej pšenice z dôvodu dostatku zásob. Cena tak na chvíľu poklesla, ale už v stredu dostala pšenica nový impulz v podobe oslabenia amerického dolára. Slabší dolár totiž zlacňuje americkú pšenicu pre nákupcov, ktorých meny nie sú na USD viazané. To však bolo z dobrých správ všetko. Ťažkým úderom pre cenu marcového kontraktu bolo zverejnenie správy The Department of Agriculture o vývoze americkej pšenice za týždeň končiaci 22.1.2009. Exportovalo sa iba 23 500 metrických ton pšenice, čo je pokles až o 94% oproti predchádzajúcemu týždňu. Následné zrušenie nákupu 356 000 ton komodity zo strany Nigérie a oznámenie Egypta, že nezatvorí dvere pred pšenicou pochádzajúcou z Ukrajiny napriek jej nízkej kvalite (predovšetkým pre jej nízku cenu) boli už len posledné kvapky do mora negatívnej nálady investorov. Všetko vyvrcholilo v piatok výrazným posilnením USD voči euru až na úroveň 1,2764 USD za euro. Týmto posilnením americkej meny stratila komodita u investorov všetku atraktivitu. V závere týždňa sa tak cena pšenice dostala až na konečnú hodnotu $5,68 za bušel.  

Sója

Obchodovanie so sójou začalo v pozitívnom duchu na základe obáv o produkciu v Južnej Amerike, ktorá bola zasiahnutá obdobím sucha. Cena tak po otvorení vzrástla z otváracej úrovne $10,15 za bušel na najvyššiu úroveň za posledných 9 dní, a to na úroveň až $10,415 za bušel. Lenže ešte v ten istý deň prišla nová správa o počasí, ktorá zrazila hodnotu sóje na úroveň až $10,09 za bušel (teda na úroveň, kde končila predchádzajúci týždeň). Nová predpoveď totiž hovorila, že Argentínu a Brazíliu v priebehu 7 dní zasiahnu dve búrky s úhrnom zrážok až 2,5 centimetrov. V utorok sója pokračovala v prudkom oslabovaní. Za pádom ceny komodity stála predovšetkým slabá spotrebiteľská dôvera a rast nezamestnanosti. Tie sa odrážajú v znižovaní dopytu po potravinárskych komoditách. Veľmi nepriaznivo na sóju pôsobia aj správy o znižovaní počtu chovaných hospodárskych zvierat z dôvodu zníženého záujmu konzumentov nakupovať mäso. To sa následne odráža v poklese dopytu po sóji aj za účelom výkrmu zvierat. Komodita však zažila aj dobré dni, a to v stredu a v piatok, keď korigovala svoje znehodnocovanie. V stredu vládla obava, že nízka hodnota sóje zníži záujem farmárov o predaj komodity, ktorú tak budú radšej držať v skladoch a čakať na priaznivejšiu cenu. V piatok sa pozornosť opätovne vrátila na počasie v Južnej Amerike, pričom sa špekulovalo, že očakávané zrážky budú nižšie, a to v úhrne iba 1,3 cm. Vo výsledku tak sója uzavrela celý týždeň obchodovania znehodnotením na úrovni $9,80 za bušel.

František Brza
Colosseum, a. s.