Týden na komoditních trzích

Ropa

Čierne zlato zaznamenalo počas predchádzajúceho týždňa výrazne výkyvy hodnoty. Počas prvých troch dní zhodnocovalo až prekonalo hranicu 80 USD/barel. Od štvrtka však nastal obrat, pričom najaktívnejší kontrakt takmer úplne zmazal celý zisk. Nakoniec ropa uzavrela týždeň obchodovania miernym posilnením. V pondelok komodita otvárala na úrovni $77,02 za barel, pričom počas dňa začala cena ropy pomaly rásť. Na čierne zlato vplývalo predovšetkým oslabovanie americkej meny a rast akciových trhov. Neskôr rope výrazne pomohla správa o náraste priemyselného indexu ISM nad očakávanú úroveň. Nasledujúce dva dni komodita pokračovala v posilňovaní. V utorok na zhodnocovanie vplývalo prudké zvýšenie ceny zlata a nárast továrenských objednávok. Výrazný impulz k nákupom však prišiel aj v stredu po zverejnení amerických zásob energii. Tie poukázali na nečakane prudký pokles zásob ropy a  mierne zníženie zásob benzínu. Zásoby čierneho zlata klesli až o 3,94 mil. barelov, pričom sa čakal ich nárast o 1,5 mil. barelov. Tento prekvapujúco výrazný pád zásob čierneho zlata spôsobil prudký rast ceny ropy až na úroveň $81,06 za barel. To však bolo posledné posilnenie. Nasledujúce dva dni došlo k výraznej korekcii, a to z obavy investorov, že tak vysoká hodnota ropy je neodôvodnená, čo môže poškodiť oživenie svetovej ekonomiky. Na zníženie ceny čierneho zlata vplýval aj podrobnejší pohľad na dôvod prudkého pádu zásob komodity. Podľa americkej vládnej správy totiž import ropy poklesol o 8,6% na 764 000 barelov/deň, čo je najnižšia úroveň dovozu od 14. augusta 2009. Príčinou klesajúcich zásob tak nie je nárast spotreby, ale pokles dovozu. Posledným, ale nemenej dôležitým faktorom pôsobiacim na znehodnocovanie ropy bola obava z rastu nezamestnanosti, ktorá sa v piatok potvrdila. Nezamestnanosť vzrástla až na úroveň 10,2%, čo bol pre investorov signál, že spotreba energii v USA nasledujúcom roku pravdepodobne nezaznamená oživenie. Výsledkom bolo, že ropa oslabovala počas celého dňa, pričom nakoniec uzavrela na úrovni $77,43 za barel.

Zlato

Zlato sa stalo najúspešnejšou komoditou uplynulého týždňa, keď lámalo jedno historické maximum za druhým. Nezvyčajné je, že nezaznamenalo ani jedinú korekciu počas celého týždňa. Žltý kov v pondelok otváral na hodnote $1043,40 za trójsku uncu, ale už počas prvého dňa výrazne posilnil. Za zhodnotením stálo oslabenie USD voči euru a ďalším hlavným svetovým menám, čo zvýšilo dopyt po drahých kovoch za účelom hedgingu. Zlom však nastal v utorok po oznámení, že Indická centrálna banka nakúpila 200 ton zlata od MMF. Týmto nákupom diverzifikovala svoje devízové rezervy. Obava centrálnych bánk z pokračujúceho oslabovania USD vytvára zvýšený dopyt po zlate ako bezpečnejšiemu uchovávateľovi hodnoty, a to na úkor amerického dolára. Nedôvera voči USD rastie predovšetkým v rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách ako je India a Čína. Keďže MMF oznámil záujem predať až 403,30 ton zlata zo svojich rezerv, investori očakávajú uzatvorenie podobnej dohody aj s Čínou. Priaznivo na drahé kovy vplývajú aj špekulácie, že FED bude dlhodobo udržiavať svoju základnú úrokovú mieru na historicky najnižšej úrovni 0,00% – 0,25%, a to z dôvodu rastúcej nezamestnanosti a nízkeho tlaku na rast inflácie. S pokračujúcim ekonomickým oživením vo svete sa tak očakáva, že centrálne banky v Európe a Ázii pristúpia k zvyšovaniu úrokovej sadzby skôr ako FED, čo ešte zvýši tlak na ďalšie oslabovanie USD. Výsledkom všetkých týchto špekulácii bolo piatkové prekonanie hranice $1100 za trójsku uncu, pričom nakoniec zlato uzavrelo mierne pod touto hranicou na úrovni  $1095,70 za trójsku uncu.

Pšenica

Pšenica otvárala nový týždeň obchodovania na hodnote $4,90 za bušel a jej cena následne vzrástla na základe špekulácii, že nepriaznivé počasie zníži očakávanú výšku produkcie pšenice. Daždivé počasie totiž spomaľuje sadzu zimnej pšenice. Napr. v štáte Illinois sa podarilo do 25.10.2009 osiať iba 33% predpokladanej plochy, výrazne menej oproti 5-ročnému priemeru 82%. V celých Spojených štátoch bolo do 1. novembra 2009 osiatych 79% zimnej pšenice, pričom 5-ročný priemer je 90%. Trh dokonca ovládli špekulácie, že časť plochy zostane neosiata. Nasledujúce dva dni cena komodity reagovala predovšetkým na oslabovanie USD. Slabší americký dolár totiž zvyšuje dopyt po pšenici zo strany zahraničných nákupcov, ktorí nemajú svoju menu na USD pevne naviazanú. Výsledkom bol stredajší nárast hodnoty pšenice až na úroveň $5,2825 za bušel. Nepriaznivé správy prišli až vo štvrtok. U. S. Department of Agriculture totiž zverejnil, že export americkej pšenice klesol za týždeň končiaci 29. októbra 2009 až o 18 % na 284 546 ton. Od začiatku marketingového roku (1. júna 2009) sa vývoz komodity znížil až o 30%. Druhou negatívnou správou bolo oznámenie Egypta (najväčší svetový nákupca), že kúpil 120 000 ton pšenice z Francúzska. V piatok výpredaje pokračovali na základe špekulácii investorov, že teplé a suché počasie (očakávané meteorológmi počas nasledujúcich dvoch týždňov) umožní urýchliť sadzbu zimnej pšenice a zlepšiť kondíciu už zasiatej komodity. V dobrom až výbornom stave bolo totiž do 1.11. 2009 iba 64% osiatej pšenice oproti 67 percentám v rovnakom období minulého roka. Pšenica tak v piatok uzavrela na hodnote $4,9725 za bušel, čo znamená celotýždenné zhodnotenie iba o 0,6%.  

František Brza
Colosseum, a. s.