GFMS vydala dlho očakávané dáta

... Trh s fyzickým zlatom zažil minulý rok dvojaký vývoj. Dopyt vyjadrený hmotnosťou predaného kovu poklesol o 11 percent na 3386 ton. Na druhej strane dopyt vyjadrený v peniazoch stagnoval vďaka zvýšeniu ceny tohto kovu na úrovni 106 miliárd dolárov. Pri podrobnejšom preskúmaní štvrťročných údajov zistíme, že spotreba bola najväčšia v prvom a v poslednom štvrťroku. Tabuľku je možné nájsť na stránke : http://www.colosseum.cz/vzdelavani-a-informace/zpravy?zprava=14205 Tab. č. 1: Spotreba zlata podľa sektorov v miliardách USD (zdroj: GFMS) Z geografického hľadiska sa najväčšia časť spotreby zlata koncentruje v Ázii. India si dokázala udržať prvú priečku so 480 nakúpenými tonami, a to aj napriek medziročnému prepadu o 33 percent. Indické domácnosti sú veľmi citlivé na cenu. Na päty jej šliape rýchlo bohatnúca Čína. Tá medziročne zvýšila svoj dopyt o 7 percent na 462 ton. Európa a USA dokázali mierne zvýšiť svoju spotrebu predovšetkým vďaka obrovským investičným nákupom. Na strane celosvetovej ponuky nastalo v minulom roku zvýšenie o 11 percent na 3890 ton. Banská produkcia po niekoľkých rokoch poklesu dokázala vzrásť o 6 percent na 2554 ton. Pre ťažobné firmy je súčasná cena veľkým lákadlom na rozširovanie produkcie. Významný je aj rast ponuky recyklovaného kovu o 27 percent na 1549 ton. Aký je výhľad ceny kovu na nasledujúce mesiace? V súčasnosti pozorujeme dva významné trendy v svetovej ekonomike: zvyšovanie hospodárskeho rastu a vzostup inflačných očakávaní. Oba majú pozitívny vplyv na dopyt po zlate a aj samotnú cenu. Na druhej strane je nutné pozorovať aj stranu ponuky. Ťažobné firmy sú pripravené naďalej rozširovať produkciu, keďže pri súčasnej cene dosahujú nadpriemerný zisk. Názory veľkých investorov a analytikov ohľadom investovania do zlata sú pomerne optimistické. Za všetkých stačí spomenúť známeho finančníka Georgea Sorose, ktorý na konci roku 2009 viac ako zdvojnásobil svoju investíciu do SPDR Gold Trustu, najväčšieho zlatého ETF na svete. Perlička na záver: aj keď je zlato považované za bezpečnú investíciu, tak je nutné si dať pozor na podvodníkov. Čínske colné úrady pred troma mesiacmi zadržali 5700 falošných zlatých prútov každý s váhou 400 trójských uncí (71 ton), ktoré by pri súčasnej cene 1100 USD/oz mali hodnotu 2,5 miliardy dolárov. Nepravé prúty boli vyrobené z lacného volfrámu s tenkou vrstvou zlata na povrchu. Na prútoch sa nachádzali falošné sériové čísla, podľa ktorých pochádzali z Fort Knoxu, oficiálneho depozitára zlata v USA. Keďže podľa váhy a rozmerov sú takéto „zlaté“ prúty nerozoznateľné od originálnych, predstavujú pre investorov do fyzického kovu veľkú hrozbu.