Organizácia World Gold Council uverejnila svoju pravidelnú štvrťročnú správu Gold Demand Trends, v ktorej skúma vývoj na globálnom trhu so zlatom v treťom štvrťroku 2011. Celosvetový dopyt po zlate je stále obrovský. V posledných mesiacoch sa stali ťahúňom predovšetkým investičné nákupy, čo je vzhľadom k neistej situácii v Európe pochopiteľné.
Od začiatku júla do konca septembra sa globálne spotrebovalo 1054 ton zlata, čo je o 6 % viac oproti rovnakému obdobiu minulého roka. V dolárovom vyjadrení bol zaznamenaný rast až o 48 % na rekordných 57,7 miliardy USD. Doterajší rekord bol 45,7 miliardy dolárov (dosiahnutý v druhom štvrťroku 2011).
Graf č. 1: Globálny fyzický dopyt po zlate v tonách a nominálny dopyt v miliardách USD (zdroj: WGC, GFMS)
Vysoká cena zlata brzdí spotrebu v klenotníctve. Vo fyzickom vyjadrení nastal v treťom štvrťroku medziročný pokles spotreby v klenotníctve o 10 % na 466 ton. V dolárovom vyjadrení bolo zaznamenané zvýšenie dopytu o 24 % na rekordných 25,5 miliardy USD. Spotreba v priemysle vzrástla na rekordných 120 ton (6,6 miliardy USD). Dôvodom bola predovšetkým vyššia spotreba v elektrotechnickom priemysle.
Objem investícií do zlatých prútov, mincí a iných foriem fyzického zlata vzrástol v treťom štvrťroku o 33 % na 468 ton, čo je druhý najvyšší údaj v histórii. V nominálnom vyjadrení nastalo zvýšenie investičného dopytu o 84 % na 25,6 miliardy USD. Za 21,4 miliardy boli nakúpené mince, zlaté prúty a podobné formy fyzického zlata. Do zlatých ETF pritiekli prostriedky v objeme 4,2 miliardy USD.
Teritoriálny pohľad na dopyt odhaľuje prudko rastúcu chuť Číňanov nakupovať zlato. V treťom štvrťroku smerovalo do krajiny (vrátane Hong Kongu) takmer 201 ton. To je o 17 percent viac oproti minulému roku. Na prvom mieste v spotrebe zlata je stále India, kde dopyt po tomto kove poklesol medziročne o 23 percent na 203 ton. Z hľadiska spotreby v klenotníctve už Čína (139 ton) predbehla Indiu (125 ton). Obrovský nárast investičného dopytu bol zaznamenaný v Európe. V Nemecku a Švajčiarsku zvýšili investori nákupy o 146 %, respektívne o 121 %.
Celosvetová ponuka zlata sa zvýšila medziročne o 2 % na 1034 ton. Banská produkcia (bez hedgingu) stúpla o 5 % na 746 ton. Ponuka recyklovaného zlata vzrástla vďaka vysokej cene o 13 % na 427 ton. Centrálne banky pokračujú vo veľkých nákupoch a v treťom štvrťroku pridali do svojich trezorov 148 ton kovu. Nakupovali predovšetkým Rusko, Bolívia a Thajsko. Žiadna centrálna banka zlato nepredala.
Z dlhodobého hľadiska je držba zlata veľmi atraktívna investičná príležitosť, keďže celosvetová spotreba tohto kovu stále rastie. Pri súčasnej vysokej cene síce mierne zaostáva dopyt zo strany výrobcov klenotov, ale po miernom znížení ceny sa dá očakávať obnovenie záujmu domácností o nákup šperkov. Centrálne banky momentálne chcú riešiť európsku dlhovú krízu natlačením nových peňazí. Ich kúpna sila by preto mala poklesnúť, čo znamená, že zlato by malo voči papierovým peniazom zhodnocovať.
VÝSLEDKY MINULÉHO OBDOBÍ NEJSOU ŽÁDNOU ZÁRUKOU PRO BUDOUCÍ VÝVOJ. OBCHODOVÁNÍ NA FINANČNÍCH TRZÍCH JE RIZIKOVÉ. MOŽNOST ZTRÁTY NELZE VYLOUČIT A KAŽDÝ OBCHOD JE SPOJEN S URČITÝM RIZIKEM. DŘÍVE, NEŽ SE ROZHODNETE INVESTOVAT, SI PŘEČTĚTE POUČENÍ O RIZICÍCH.