Kto je pri výbere akcií lepší: človek alebo počítač?

Pri výbere akcií sa investori môžu spoliehať buď na vlastné skúsenosti a znalosti alebo môžu použiť čisto mechanický spôsob sledovania signálov vygenerovaných počítačovými modelmi. Oba prístupy majú svoje výhody i nevýhody. V súčasnosti prevláda stále prvý prístup, aj keď obľúbenosť stratégií založených na matematických modeloch rýchlo rastie. Spoločnosť Empiritrage vytvorila štúdiu, v ktorej skúma výkonnosť oboch prístupov.

Vo svojej štúdii použila pre „ľudský“ prístup výberu akcií údaje z valuinvestorsclub.com, čo sú stránky združujúce manažérov fondov zameraných na investovanie podľa zásad value prístupu. Z doporučení členov klubu boli vyselektované akcie s tržnou kapitalizáciou prevyšujúcou 500 miliónov USD. Každá vybraná akcia bola držaná v portfóliu 12 mesiacov, každý mesiac bolo portfólio rebalancované tak, aby mali vybrané akcie rovnakú váhu.

Pre „počítačový“ prístup bol použitý backtest akcií vybraných podľa prístupu Magic Formula (jej popis je v knihe Joela Greenblatta: The Little Book That Beats the Market). Táto stratégia využíva ľahko vypočítateľné a naprogramovateľné pomerové ukazovatele na výber dobrých firiem s relatívne nízkym ohodnotením (prakticky sa jedná o value prístup). Prvotný screening bol vytvorený 30. júna, rebalancovanie bolo ročné a akcie v portfóliu mali rovnakú váhu. Finančné spoločnosti a podniky verejných služieb boli zo screeningu vylúčené. Samozrejme, počítačový model musel na začiatku vytvoriť človek. Od ľudského „prístupu“ sa však odlišuje v tom, že model sa striktne dodržiava a človek už nemôže zasahovať do výberu akcií, aj keby si myslel, že daná firma skrachuje.

Tab. č 1: porovnanie „ľudského" a „počítačového" výberu akcií s tržným indexom, obdobie od marca 2000 do decembra 2011 zdroj: Empiritrage

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že manažéri value fondov boli v sledovanom období pri svojom výbere lepší ako počítačový algoritmus a prekonali i samotný trh. Ich priemerná ročná výnosnosť bola takmer 15 percent a ich Sharpov pomer bol na úrovni 0,61. Počítačový model bol lepší v rizikových ukazovateľoch. Dosiahol menší najhlbší pokles hodnoty portfólia. Ľudský i počítačový výber akcií prekonali tržný index, čo nie je prekvapujúce, pretože value investovanie je z dlhodobého hľadiska výnosnejšie oproti jednoduchému kopírovaniu indexu.

Človek je stále veľmi dôležitá súčasť investičného procesu, keďže dokáže premýšľať, upravovať stratégie alokácie peňazí a promptne reagovať na zmenu situácie na trhu. Naopak počítačové modely sú väčšinou fixné a neprispôsobujú sa zmenám tržného chovania. Ich výhodou však je, že striktne dodržiavajú dopredu stanovené pravidlá, čo môže byť u manažérov fondov problém. Veľkí inštitucionálni investori používajú počítačové modely ako základný podklad pre rozhodnutie manažérov. Tí však majú možnosť upravovať vstupy i algoritmus modelov. Drobní investori by mali vyhľadávať práve takýchto správcov peňazí, pričom z hľadiska výnosovo-rizikového profilu je najideálnejšie zameranie na value prístup umiestňovania peňazí.

NA TUTO ZPRÁVU SE MŮŽE VZTAHOVAT VYHLÁŠKA Č. 114/2006 SB., O POCTIVÉ PREZENTACI INVESTIČNÍCH DOPORUČENÍ. V TÉTO ZPRÁVĚ JE UVEDENA OSOBA, KTERÁ PRO SPOLEČNOST TUTO ZPRÁVU VYTVOŘILA NEBO PŘIPRAVILA. SPRÁVNÍM ÚŘADEM, KTERÝ NAD SPOLEČNOSTÍ VYKONÁVÁ DOZOR, JE ČESKÁ NÁRODNÍ BANKA. DLE NÁZORU SPOLEČNOSTI NEEXISTUJÍ OKOLNOSTI, KTERÉ BY MOHLY NARUŠIT OBJEKTIVITU TÉTO ZPRÁVY. ODMĚNA OSOB, KTERÉ SE PODÍLELY NA TVORBĚ TÉTO ZPRÁVY, NENÍ ODVOZENA OD OBCHODŮ SPOLEČNOSTI. PŘÍPADNÝ STŘET ZÁJMŮ VE VZTAHU K TÉTO ZPRÁVĚ JE UPRAVEN VNITŘNÍMI PŘEDPISY SPOLEČNOSTI.
VÝSLEDKY MINULÉHO OBDOBÍ NEJSOU ŽÁDNOU ZÁRUKOU PRO BUDOUCÍ VÝVOJ. OBCHODOVÁNÍ NA FINANČNÍCH TRZÍCH JE RIZIKOVÉ. MOŽNOST ZTRÁTY NELZE VYLOUČIT A KAŽDÝ OBCHOD JE SPOJEN S URČITÝM RIZIKEM. DŘÍVE, NEŽ SE ROZHODNETE INVESTOVAT, SI PŘEČTĚTE POUČENÍ O RIZICÍCH.