Nízka likvidita = príležitosť na nadpriemerný zisk

Akciové tituly s menším objemom obchodovania sú rizikovejšie. V prípade výpredajov sa u nich môžu úplne vytratiť objednávky na nákup. Bez ich podpory potom cena letí strmhlav dole. Kvôli tomuto riziku majú nelikvidné akcie zakomponovanú do výnosností určitú prémiu. Aká je jej výška a v ktorých geografických regiónoch sa najčastejšie nachádza? Na túto otázku sa vo svojej práci The Illiquidity Premium: International Evidence pokúsili odpovedať Yakov Amihud, Allaudeen Hameed, Wenjin Kang a Huiping Zhang.

Vo svojej štúdii použili údaje od roku 1990 do 2011 z akciových trhov 26 vyspelých a 19 rozvíjajúcich sa štátov. Výskum bol zameraný len na bežné akcie (nie na REIT, preferenčné akcie alebo depozitné certifikáty). Aby sa predišlo skresleniu, tak sú zahrnuté aj akcie, ktoré sa v sledovanom období prestali obchodovať. Po aplikácii ďalších filtrov nutných na očistenie od nekvalitných dát bolo do štúdie zahrnutých celkom 38 161 akciových titulov. Akcie sú rozdelené do piatich quintilov podľa likvidity

Na uvedenej vzorke dát bolo zistené, že rovnomerne vážené portfólio zostavené z 20 % najmenej likvidných akcií dosahuje oproti najlikvidnejším akciám mesačnú nadvýnosnosť 0,951 % (11,41 % ročne). Tržnou kapitalizáciou vážené portfólio zostavené z 20 % najmenej likvidných akcií dosahuje mesačnú nadvýnosnosť 0,437 % (5,24 % ročne). Na rozvíjajúcich sa trhoch je dosahovaná vyššia prémia za nelikviditu. V priemere sa u rovnomerne váženého portfólia pohybuje na úrovni 1,288 % mesačne (15,46 % ročne). Vo vyspelých krajinách je 0,705 % mesačne (8,46 % ročne).

Graf č. 1: Priemerná mesačná výnosnosť rovnomerne vážených portfolií akcií rozdelených podľa likvidity v percentách (zdroj: Amihud, Hameed, Kang, Zhang)

V štúdii bolo taktiež zistené, že prémia za nelikviditu je vyššia v krajinách so slabším právnym systémom a menšou informačnou transparentnosťou. Významné je i zistenie, že vývoj veľkosti prémie za nelikviditu je korelovaný v rámci regiónov aj v globálnom meradle. T.z. keď sa počas finančnej krízy zvýši priemerná prémia za nelikviditu v Nemecku, tak s najväčšou pravdepodobnosť vzrastie i vo Francúzsku alebo Španielsku. Tento údaj signalizuje silné prepojenie medzi jednotlivými akciovými trhmi vo svete.

Záver zo štúdie je pomerne jednoznačný. Dlhodobí investori, ktorí dokážu vydržať väčší pokles hodnoty portfólia pri finančnej kríze, môžu investičné príležitosti hľadať aj medzi nelikvidnými akciami. Skúsení investori potom môžu preskúmať rozvíjajúce sa trhy. U nich však musia počítať s horším prístupom k informáciám.

NA TUTO ZPRÁVU SE MŮŽE VZTAHOVAT VYHLÁŠKA Č. 114/2006 SB., O POCTIVÉ PREZENTACI INVESTIČNÍCH DOPORUČENÍ. V TÉTO ZPRÁVĚ JE UVEDENA OSOBA, KTERÁ PRO SPOLEČNOST TUTO ZPRÁVU VYTVOŘILA NEBO PŘIPRAVILA. SPRÁVNÍM ÚŘADEM, KTERÝ NAD SPOLEČNOSTÍ VYKONÁVÁ DOZOR, JE ČESKÁ NÁRODNÍ BANKA. DLE NÁZORU SPOLEČNOSTI NEEXISTUJÍ OKOLNOSTI, KTERÉ BY MOHLY NARUŠIT OBJEKTIVITU TÉTO ZPRÁVY. ODMĚNA OSOB, KTERÉ SE PODÍLELY NA TVORBĚ TÉTO ZPRÁVY, NENÍ ODVOZENA OD OBCHODŮ SPOLEČNOSTI. PŘÍPADNÝ STŘET ZÁJMŮ VE VZTAHU K TÉTO ZPRÁVĚ JE UPRAVEN VNITŘNÍMI PŘEDPISY SPOLEČNOSTI.
VÝSLEDKY MINULÉHO OBDOBÍ NEJSOU ŽÁDNOU ZÁRUKOU PRO BUDOUCÍ VÝVOJ. OBCHODOVÁNÍ NA FINANČNÍCH TRZÍCH JE RIZIKOVÉ. MOŽNOST ZTRÁTY NELZE VYLOUČIT A KAŽDÝ OBCHOD JE SPOJEN S URČITÝM RIZIKEM. DŘÍVE, NEŽ SE ROZHODNETE INVESTOVAT, SI PŘEČTĚTE POUČENÍ O RIZICÍCH.