Týden na komoditních trzích

Ropa

Ropa tento týždeň zaznamenala prudké zhodnotenie. V pondelok otvárala na hodnote $101,63 za barel. Počas celého týždňa zhodnocovala, pričom jediné oslabenie prišlo v utorok. V tento deň ropa zaznamenala aj svoje tohtotýždňové minimum, keď sa obchodovala na úrovni $98,87 za barel. Toto oslabenie bolo výsledkom odhadov, že zásoby ropy v USA (za týždeň končiaci 1. marcom 2008) zaznamenajú rast o 2,4 mil. barelov a OPEC nepristúpi na zvyšovanie dennej produkcie ropy. Túto negatívnu náladu v stredu zmenila správa  amerického ministerstva energetiky o stave zásob ropy, benzínu a destilátov v USA. Štatistiky za týždeň končiaci 1. marcom 2008 ukázali prekvapujúco veľký pokles zásob ropy. Zásoby ropy sa prudko znížili až o 3 056 000 barelov. Ďalšími faktormi rastu ropy v predchádzajúcom týždni boli: oslabovanie amerického dolára, vysoký dopyt zo strany hedgových fondov a špekulatívnych investorov, napätie v Južnej Amerike medzi Kolumbiou a jej susedmi, ako aj poškodenie ropovodu prechádzajúceho územím Kolumbie ľavicovými povstalcami. V neposlednom rade čierne zlato zhodnocovalo z dôvodu veľkých obáv z vysokej inflácie v USA. Nakoniec v piatok ropa zhodnotila až na nové historické maximum $106,54 za barel. Týždeň táto žiadaná komodita uzavrela na hodnote $105,15 za barel.

Zlato

Obchodovanie so zlatom sa začiatkom týždňa nieslo v podobnom duchu, ako obchodovanie s ropou. Zlato otvorilo na hodnote $975,60 za trójsku uncu a následne prudko zhodnotilo. Zlato posilňovalo spolu s rastom ropy a potravinárskych komodít. Tento rast na komoditnom trhu vyvolala obava, že s rastom ceny energií a potravín prudko porastie aj tlak na zvyšovanie inflácie. V utorok sa vývoj na komoditnom trhu obrátil a zlato prudko pokleslo. Najúspešnejším dňom pre zlato bola streda, kedy zlato zhodnotilo až na nové historické maximum $995,20 za trójsku uncu. Za týmto prudkým rastom bola správa o stave zásob ropy a obava z rastu inflácie v USA. Vyšla aj negatívna štatistika ohľadne voľných pracovných miest. K rastu hodnoty žltého kovu prispeli aj úvahy, že Fed zníži na svojom zasadaní 18.3.2008 hlavnú úrokovú mieru o 50 – 75 bázických bodov. Taktiež sa očakáva, že Fed mimoriadne pomôže bankám zvýšiť ich kreditnú hotovosť sumou až 100 mld. dolárov. Nižšie úroky a vyššia schopnosť bánk požičiavať peniaze na osobnú spotrebu s určitosťou vyvolajú aj tlak na rast inflácie v USA. Keďže ECB sa úroky znižovať nechystá, tak sa očakáva, že oslabovanie dolára bude pokračovať. Nasledujúce dni postihli komoditné trhy výpredaje, ktoré znížili hodnotu zlata na piatkovú uzatváraciu hodnotu $974,20. Za týmito výpredajmi stali Hedgové fondy a špekulatívny investori, pričom niektorí vyberali zisky a niektorí sa snažili dostať z tzv. margin callu. Predovšetkým fondy s vysokým podielom hypoték vo svojom portfóliu majú veľké problémy, dostať sa z margin callu. Hodnota nehnuteľností v USA totiž naďalej klesá a akciové trhy neprinášajú požadované zisky. Tým sa komoditné trhy dostali do pozície, keď fondom slúžia aj na vykrývanie strát, následkom čoho je na trhoch vysoká volatilita.

Pšenica

Tento týždeň pšenica mierne zhodnotila. V  pondelok pšenica otvorila na hodnote $10,855 za bušel a následne prudko zhodnotila o povolený denný limit 60 centov. Za týmto rastom ceny stáli špekulácie, že nepriaznivé počasie poškodí novú úrodu pšenice podobne, ako tomu bolo v minulom roku. Zhodnocovaniu pšenice pomáhala aj veľmi pozitívna nálada na komoditnom trhu, ktorý investori preferovali pred trhom akciovým a názor, že po prudkej korekcii nastal čas znovu otvárať pozície na tejto komodite. V utorok cena pšenice začala klesať. Hlavným impulzom poklesu bola správa z Austrálie, ktorá je šiestym najväčším exportérom pšenice na svete. Austrália oznámila, že jej produkcia v marketingovom roku 2008-2009 vzrastie na 26 miliónov metrických ton. V minulom roku sa vyprodukovalo iba 13,1 miliónov metrických ton. Táto správa je v súlade s odhadom organizácie The International Grains Council, že svetová produkcia pšenice (v marketingovom roku končiacom 30.6.2009) vzrastie približne o 7% na 646 miliónov metrických ton. Už v stredu rast ceny pšenice pokračoval. Na trhu sa objavili správy o veľkom suchu v USA. Najhoršie je postihnutá úroda v Kansaskej oblasti Great Plains, kde sa očakáva zníženie produkcie až o polovicu. Postihnuté sú aj oblasti v Oklahome a západnom Texase. Rast pšenice podporila aj správa o exporte komodity za týždeň končiaci 28.2.2008. Vyviezlo sa 431 900 metrických ton, čo je nárast exportu oproti predchádzajúcemu týždňu až o 40%. Pšenica uzavrela v piatok na hodnote $11,05 bušel.

Sója

Tento týždeň bol pre sóju jednoznačne jeden z najhorších. Jediné zhodnotenie zaznamenala hneď v prvý deň obchodovania. Májový kontrakt na sóju v pondelok otvoril na hodnote $15,34 za bušel, pričom počas dňa vzrástol až o denný limit 50 centov a utvoril nové historické maximum $15,865 za bušel. Hlavným ťahúňom bola Čína. Predaj americkej sóje Číne sa v tomto roku zvýšil o 8,9% na 11,4 miliónov ton. V januári 2008 Čína vo svete nakúpila 3,4 miliónov ton sóje, čo je oproti januáru 2007 nárast až o 41%. Čína totiž bojuje s vysokou infláciou, najmä u potravín. Prijala opatrenie, že producenti a predajcovia potravinárskych výrobkov môžu zvyšovať ceny iba po predchádzajúcom povolení. Nižšie ceny spôsobujú, že dopyt po potravinách neklesá. Výsledkom je, že Čína je prinútená nakupovať čoraz viac potravinárskych komodít zo zahraničia bez ohľadu na vysoké ceny. S tým však Čína nemá problémy pretože ma veľké dolárové prebytky zo zahraničného obchodu. Nasledujúce dni v týždni znamenali pre sóju neprestajný pokles. Dôvodom bol názor investorov, že rast ceny sóje bol prehnaný. Za poklesom stála aj snaha obchodníkov vybrať zisky a otvoriť nové pozície na nižšej cene. Na znehodnotenie sóje vplývala aj správa z Brazílie, ktorá v tomto roku očakáva rast produkcie o 1,9%. Veľkým nedostatkom tejto komodity je aj to, že za vysokým dopytom stojí iba jedná krajina. Vysoká cena sa prejavuje v nízkom záujme nakupovať sóju na strane menej solventných krajín. V piatok sója uzavrela na hodnote $12,395 za bušel.

František Brza
Colosseum, a. s.