Význam geneticky modifikovaných plodín rýchlo rastie

Výnosnosti polí sa dlhodobo zvyšujú. V minulom storočí bolo hlavným dôvodom tohto vývoja vyššie využitie hnojív či chemických postrekov. Koncom 90. rokov sa však začal presadzovať obor genetickej modifikácie rastlín. Zľahka pozmenené gény dokážu z rastlín urobiť „terminátorov“, ktorí sú odolní voči hmyzu a nevadí im ani burina. Geneticky modifikované plodiny sa v posledných rokoch rozšírili predovšetkým v Spojených štátoch, ale tejto technologickej novinky sa neboja ani farmári v Južnej Amerike, či Ázii.

Podľa údajov Ministerstva poľnohospodárstva USA je v najväčšej ekonomike sveta v súčasnosti geneticky modifikovaných až 93 percent sójou osiatej plochy. V roku 2000 to bolo 54 percent. V prípade bavlny je podobná situácia a momentálne je 93 percent výmery geneticky modifikovaných. V roku 2000 to bolo 61 percent. Najprudší rast využitia genetickej modifikácie nastal v prípade kukurice. Technologicky upravené kukuričné semená sa v USA vysievajú na 86 percent plochy, pričom v roku 2000 to bolo len 25 percent.

Obr. 1: Podiel geneticky modifikovaných plodín na celkovej výmere v USA v % (Zdroj: USDA)

Globálny záujem o geneticky modifikované rastliny stále rastie. Podľa údajov agentúry International Service for the Acquisition of Agri-biotech Applications bola na celom svete v minulom roku geneticky modifikovanými plodinami osiata plocha 148 miliónov hektárov, čo je približne 10 percent celkovej plochy určenej pre poľnohospodárske plodiny. Ešte v roku 1996 to bolo len 1,7 milióna hektárov. Oproti roku 2009 sa plocha zväčšila o 14 miliónov hektárov. V súčasnosti využíva geneticky modifikované rastliny 29 štátov. Na čele rebríčku využívania sú USA, Brazília a Argentína. Najkonzervatívnejšia ostáva Európa, kde sa geneticky modifikované plodiny využívajú len vo veľmi obmedzenej miere. V roku 2010 pestovalo geneticky modifikované rastliny rekordných 15,4 milióna farmárov. Približne 90 % z nich sa nachádza v rozvíjajúcich sa krajinách. V nich je regulácia ohľadom používania geneticky modifikovaných rastlín voľnejšia ako vo vyspelých krajinách.

Obr. 2: Najväčší priaznivci geneticky modifikovaných plodín a veľkosť výmery v miliónoch hektárov (Zdroj: ISAAA)

Výhľad do budúcnosti je pomerne jednoznačný. ISAA odhaduje, že v roku 2015 by až 40 krajín malo využívať geneticky modifikované rastliny. Dôvodom je predovšetkým ekonomická výhodnosť. Aj keď sú semená drahšie, tak farmárom sa ich pestovanie vďaka vyššej úrode a nižším nákladom na postreky vyplatí. Globálna výnosnosť polí by i vďaka vyššiemu využitiu geneticky modifikovaných rastlín mala stúpať. Rast cien poľnohospodárskych plodín na svetových trhoch by tento trend mal urýchliť.

VÝSLEDKY MINULÉHO OBDOBÍ NEJSOU ŽÁDNOU ZÁRUKOU PRO BUDOUCÍ VÝVOJ. OBCHODOVÁNÍ NA FINANČNÍCH TRZÍCH JE RIZIKOVÉ. MOŽNOST ZTRÁTY NELZE VYLOUČIT A KAŽDÝ OBCHOD JE SPOJEN S URČITÝM RIZIKEM. DŘÍVE, NEŽ SE ROZHODNETE INVESTOVAT, SI PŘEČTĚTE POUČENÍ O RIZICÍCH.