Do rozvíjajúcich sa krajín vkladajú ekonómovia veľké nádeje. Vďaka rýchlemu zvyšovaniu príjmov a rastúcemu počtu domácností by tempo vzostupu tamojšej spotreby malo i v nasledujúcich rokoch výrazne prekonávať rozvinuté krajiny. Veľmi dôležitá bude i postupná zmena spotrebiteľského koša. Bohatší ľudia nakupujú viac luxusnejších statkov a služieb v oblasti zábavy a rekreácie.
Podľa odhadu Deutsche Bank tvorí kombinovaná domáca spotreba krajín BRIC približne 93 percent spotreby Spojených štátov (merané podľa parity kúpnej sily). V roku 2000 to bolo len 57 percent. Spotreba prudko rastie predovšetkým v Číne a Indii, čo sú dve najľudnatejšie krajiny sveta.
Obr. 1: spotreba v krajinách BRIC ako pomer k spotrebe v USA (Zdroj: Deutsche Bank)
Podiel Ázie na spotrebe rozvíjajúcich sa krajín je takmer 60 percent, takže v najbližších rokoch budú investori sledovať predovšetkým tento región. Okrem Číny a Indie sú veľmi perspektívne i štáty juhovýchodnej Ázie.
Obr. 2: podiel jednotlivých krajín na spotrebe v rozvíjajúcich sa oblastiach (Zdroj: Deutsche Bank)
Rozloženie spotreby podľa jednotlivých produktov je v rozvíjajúcich sa krajinách stále v prospech nutných statkov, ako sú napríklad potraviny, či ubytovanie. Ako budú obyvatelia v týchto krajinách bohatnúť, tak by postupne mali uprednostňovať spotrebu tovarov určených na zábavu a osobnú starostlivosť. V Južnej Kórei, ktorá sa pred 30 – 40 rokmi nachádzala v podobnej ekonomickej situácii ako India a Čína v súčasnosti, bolo v roku 1980 vydávaných na jedlo, oblečenie a bývanie 48 % príjmov domácností. Za posledných 30 rokov poklesol pomer týchto položiek na 37 %. Naopak vzrástli výdaje na zdravotnú starostlivosť, dopravu a rekreáciu. Predaje vstupeniek do kín v Číne stúpli v minulom roku o 64 percent na 10 miliárd juanov. Tržby kasín v Macau (v Číne je vsádzanie zakázané) sa v júli zvýšili medziročne o 48 percent na 3 miliardy dolárov.
Tab. 1: porovnanie spotrebného koša v Južnej Kórei a Indii (Zdroj: Deutsche Bank)
Rozvíjajúce sa krajiny bojujú s niekoľkými obrovskými problémami, ktoré brzdia rozmach spotreby. Jedným z nich je aj nedostatočná infranštruktúra. Tá je chronicky zlá predovšetkým v Indii. 90 percent medzinárodného obchodu prechádza cez námorné prístavy. Ich kapacita je však nedostatočná. Podľa údajov indického ministerstva obchodu trvá manipulácia s nákladom až 4 dni. V Hong-Kongu sa priemerná doba manipulácie v prístavoch pohybuje na úrovni 6 hodín. Indická vláda už vypracoval plán vybudovania lepšej infraštruktúry a do roku 2020 chce minúť na výstavbu ciest, železníc, prístavov, letísk či elektrického vedenia približne 1 bilión USD.
Zahraničné firmy vidia v rozvíjajúcich sa krajinách obrovský potenciál. V prvých 7 mesiacoch tohto roka dosiahli priame zahraničné investície v Číne 69 miliárd USD, čo je o 19 percent viac oproti rovnakému obdobiu minulého roka. V Indii sa v prvom polroku zvýšil objem priamych zahraničných investícií o približne 50 percent. Poradenská spoločnosť KPMG odhaduje, že v tomto roku by krajina mohla prilákať až 35 miliárd USD zahraničného kapitálu. V minulom roku bol objem priamych zahraničných investícií na úrovni 19,4 miliardy dolárov.
VÝSLEDKY MINULÉHO OBDOBÍ NEJSOU ŽÁDNOU ZÁRUKOU PRO BUDOUCÍ VÝVOJ. OBCHODOVÁNÍ NA FINANČNÍCH TRZÍCH JE RIZIKOVÉ. MOŽNOST ZTRÁTY NELZE VYLOUČIT A KAŽDÝ OBCHOD JE SPOJEN S URČITÝM RIZIKEM. DŘÍVE, NEŽ SE ROZHODNETE INVESTOVAT, SI PŘEČTĚTE POUČENÍ O RIZICÍCH.