Každý týždeň je uverejnené množstvo makroekonomických štatistík, v ktorých sa mnoho investorov stráca. Otázkou je, ktoré údaje dokážu naznačiť smer ďalšieho pohybu cien akcií.
Pri našej analýze sme použili najpopulárnejšie americké časové rady: index S&P 500, index priemyselnej produkcie, index spotrebiteľských cien, index nákupných manažérov, miera nezamestnanosti. Boli použité mesačné údaje od 1.1. 1950 do 31.12. 2011. Každý mesiac sa vypočíta relatívna zmena hodnoty štatistiky. Z týchto údajov sa potom vytvorí trojmesačný kĺzavý priemer. Výnosnosť akciového indexu je počítaná ako priemer výnosností v nasledujúcich troch mesiacoch. Investor by teda mal možnosť na základe vypočítanej hodnoty štatistiky upraviť na nasledujúce trojmesačné obdobie svoje akciové portfólio.
Najspoľahlivejší vzťah sme zistili medzi infláciou a cenou akcií. Kvartil (25 % hodnôt) s najväčšími poklesmi (prípadne najmenším rastom) inflácie je sprevádzaný následným priemerným mesačným zhodnotením akcií o takmer 1,2 %. Naopak pri najprudšom raste inflácie sú výnosnosti akcií nízke.
Graf č. 1: Výnos S&P 500 v závislosti na zmene inflácie v USA (zdroj: Bloomberg, Colosseum)
V prípade miery nezamestnanosti je tiež možné uviesť, že pri relatívne veľkom poklese sa akciám darí. Pri raste miery nezamestnanosti patria akcie medzi slabšie aktíva. Vzťah však nie je jednoznačný.
Graf č. 2: Výnos S&P 500 v závislosti na zmene miery nezamestnanoati v USA (zdroj: Bloomberg, Colosseum)
Určitá závislosť sa dá vypozorovať aj u priemyselnej produkcie. Priemerná výnosnosť akcií pri poklese je nižšia ako pri prudkom raste hodnoty štatistiky.
Graf č. 3: Výnos S&P 500 v závislosti na zmene indexu priemyselnej produkcie v USA (zdroj: Bloomberg, Colosseum)
Index nákupných manažérov predbieha o niekoľko mesiacov index priemyselnej produkcie. Výsledok analýzy závislosti ceny akcií na hodnote indexu je preto podobný výsledku získanému v prípade priemyselnej produkcie. Výrazný rast PMI je spojený s relatívne vysokým zhodnotením akcií.
Graf č. 4: Výnos S&P 500 v závislosti na zmene indexu nákupných manažérov v USA (zdroj: Bloomberg, Colosseum)
Investori, ktorí chcú umiestňovať prostriedky do akcií na základe makroekonomických údajov, by určite mali zvažovať model zahrňujúci vývoj inflácie. Pri jej výraznom znížení je vhodné akcie nakupovať. Taktiež je možné nakupovať akcie, keď prudko rastie priemyselná aktivita. V súčasnosti by zmena inflácie bola zaradená do 2. kvartilu, zmena indexu nákupných manažérov do 4. kvartilu.
NA TUTO ZPRÁVU SE MŮŽE VZTAHOVAT VYHLÁŠKA Č. 114/2006 SB., O POCTIVÉ PREZENTACI INVESTIČNÍCH DOPORUČENÍ. V TÉTO ZPRÁVĚ JE UVEDENA OSOBA, KTERÁ PRO SPOLEČNOST TUTO ZPRÁVU VYTVOŘILA NEBO PŘIPRAVILA. SPRÁVNÍM ÚŘADEM, KTERÝ NAD SPOLEČNOSTÍ VYKONÁVÁ DOZOR, JE ČESKÁ NÁRODNÍ BANKA. DLE NÁZORU SPOLEČNOSTI NEEXISTUJÍ OKOLNOSTI, KTERÉ BY MOHLY NARUŠIT OBJEKTIVITU TÉTO ZPRÁVY. ODMĚNA OSOB, KTERÉ SE PODÍLELY NA TVORBĚ TÉTO ZPRÁVY, NENÍ ODVOZENA OD OBCHODŮ SPOLEČNOSTI. PŘÍPADNÝ STŘET ZÁJMŮ VE VZTAHU K TÉTO ZPRÁVĚ JE UPRAVEN VNITŘNÍMI PŘEDPISY SPOLEČNOSTI.
VÝSLEDKY MINULÉHO OBDOBÍ NEJSOU ŽÁDNOU ZÁRUKOU PRO BUDOUCÍ VÝVOJ. OBCHODOVÁNÍ NA FINANČNÍCH TRZÍCH JE RIZIKOVÉ. MOŽNOST ZTRÁTY NELZE VYLOUČIT A KAŽDÝ OBCHOD JE SPOJEN S URČITÝM RIZIKEM. DŘÍVE, NEŽ SE ROZHODNETE INVESTOVAT, SI PŘEČTĚTE POUČENÍ O RIZICÍCH.