V ktorých štátoch EU platia investori za uloženie peňazí u vlády?

Európska dlhová kríza má na finančné trhy drastický dopad. Jedným z významných javov je masívny útek investorov do bezpečných aktív. Problémom však je nedostatok takýchto finančných inštrumentov. Vďaka deficitu nastal na trhoch nevídaný jav, keď krátkodobé štátne dlhopisy stabilných krajín poskytujú investorom negatívny výnos. To znamená, že investori platia vládam za to, že im požičiavajú peniaze.

V Európe je 5 štátov, kde sú na dvojročných dlhopisoch dosahované negatívne požadované výnosnosti: Dánsko, Fínsko, Holandsko, Nemecko a Švajčiarsko. Sú to krajiny s dlhodobo stabilnou fiškálnou situáciou a všetky si zatiaľ udržujú veľmi vysoký rating.

Graf č. 1: Požadované výnosnosti dvojročných dlhopisov vo vybraných krajinách (zdroj: Bloomberg)

Otázkou je, prečo sú investori ochotní nakupovať dlhopisy, na ktorých v podstate dosiahnu stratu. Dôvodom je nielen strach z bankrotu juhoeurópskych štátov, ale aj regulátorné požiadavky. Penzijné či podielové fondy investujúce do dlhopisov musia nakupovať najmä najbezpečnejšie obligácie s vysokým ratingom. Taliansko i Španielsko sa však už do tejto kategórie nedajú zaradiť. Ak sa inštitucionálni investori nechcú dostať na hranu zákona, tak postupne musia meniť talianske a španielske dlhopisy za dlhopisy uvedených piatich krajín. Okrem Nemecka to však sú štáty, ktoré emitovali relatívne malý objem dlhopisov. Obrovský pretlak dopytu nad ponukou bezpečných cenných papierov potom tlačí ceny dlhopisov nahor (výnosnosti klesajú).

Vo veľmi zložitej situácii sa momentálne nachádzajú peňažné podielové fondy, ktoré sa zameriavajú predovšetkým na krátkodobé cenné papiere s vysokým ratingom a termínované vklady so splatnosťou do jedného roka. Priemerné výnosnosti v týchto podielových fondoch sú podľa údajov spoločnosti Crane Data na úrovni 0,06 %, pričom v roku 2007 sa pohybovali nad 5 %. Spoločnosti J.P.Morgan (najväčší správca peňažných podielových fondov na svete), Goldman Sachs a Blackrock už uviedli, že nebudú do európskych peňažných podielových fondov prijímať nové vklady, pretože investori by mohli dosiahnuť stratu.

Prognózy na ďalšie mesiace sú pesimistické. Dlhová kríza v Európe bude trvať pomerne dlho, čo znamená, že únik investorov do bezpečných aktív bude pravdepodobne naďalej pokračovať. U bezpečných krajín by sme mali sledovať ďalší pokles požadovaných výnosností, čo nie je dobrá správa predovšetkým pre investorov do peňažných podielových fondov. Dlhodobí investori však už pomaly uvažujú o budovaní pozícií na akciových a komoditných trhoch, pre ktoré sú nízke úrokové sadzby veľmi priaznivé.

NA TUTO ZPRÁVU SE MŮŽE VZTAHOVAT VYHLÁŠKA Č. 114/2006 SB., O POCTIVÉ PREZENTACI INVESTIČNÍCH DOPORUČENÍ. V TÉTO ZPRÁVĚ JE UVEDENA OSOBA, KTERÁ PRO SPOLEČNOST TUTO ZPRÁVU VYTVOŘILA NEBO PŘIPRAVILA. SPRÁVNÍM ÚŘADEM, KTERÝ NAD SPOLEČNOSTÍ VYKONÁVÁ DOZOR, JE ČESKÁ NÁRODNÍ BANKA. DLE NÁZORU SPOLEČNOSTI NEEXISTUJÍ OKOLNOSTI, KTERÉ BY MOHLY NARUŠIT OBJEKTIVITU TÉTO ZPRÁVY. ODMĚNA OSOB, KTERÉ SE PODÍLELY NA TVORBĚ TÉTO ZPRÁVY, NENÍ ODVOZENA OD OBCHODŮ SPOLEČNOSTI. PŘÍPADNÝ STŘET ZÁJMŮ VE VZTAHU K TÉTO ZPRÁVĚ JE UPRAVEN VNITŘNÍMI PŘEDPISY SPOLEČNOSTI.
VÝSLEDKY MINULÉHO OBDOBÍ NEJSOU ŽÁDNOU ZÁRUKOU PRO BUDOUCÍ VÝVOJ. OBCHODOVÁNÍ NA FINANČNÍCH TRZÍCH JE RIZIKOVÉ. MOŽNOST ZTRÁTY NELZE VYLOUČIT A KAŽDÝ OBCHOD JE SPOJEN S URČITÝM RIZIKEM. DŘÍVE, NEŽ SE ROZHODNETE INVESTOVAT, SI PŘEČTĚTE POUČENÍ O RIZICÍCH.