Počet áut na cestách sa v najbližšej dekáde zvýši o polovicu

Svetový blahobyt sa napriek súčasným ekonomickým problémom Európy a spomaľovaniu hospodárskeho rozmachu Číny postupne zvyšuje. Tento dlhodobý vývoj sa dá sledovať napríklad na štatistike o počte automobilov. Podľa odhadu banky BBVA jazdilo v roku 1980 na svete 323 miliónov áut. Do roku 2010 nastalo zvýšenie o 457 miliónov na 780 miliónov vozidiel. V nasledujúcej dekáde by na cestách malo pribudnúť ďalších 349 miliónov automobilov a ich celkový počet by sa mal vyšplhať až na 1129 miliónov. Na 1000 obyvateľov Zeme tak bude pripadať 171 áut, pričom v roku 1980 to bolo len 81 áut. Nikoho neprekvapí, že hlavným ťahúňom tohto vývoja budú rozvíjajúce sa krajiny.

Banka BBVA identifikuje skupinu ôsmich nových ekonomík so silným ekonomickým rastom, ktoré by mali byť v nasledujúcich rokoch ťahúňom zvyšovania dopytu po automobiloch. Patria tu Brazília, Čína, India, Indonézia, Južná Kórea, Mexiko, Rusko a Turecko. V týchto štátoch by sa počet áut na cestách mal do roku 2020 zvýšiť o 253 miliónov na 458 miliónov. Vo vyspelých štátoch G7 očakáva banka rast o 31 miliónov na 379 miliónov. Samotná Čína zabezpečí polovicu globálneho zvýšenia počtu áut.

Graf č. 1: Zmena počtu automobilov na cestách podľa ekonomických zoskupení a dekád (v miliónoch, zdroj: BBVA)

Ďalšou dlhodobo významnou skupinou sú krajiny so súčasným malým počtom vozidiel, ale s veľkým automobilovým potenciálom. Ten je skrytý v ich veľkej populačnej explózii a očakávanom silnom ekonomickom raste. Patria tu štáty ako Malajzia, Poľsko, či Argentína. V ich prípade by počet áut mal do roku 2020 vzrásť o 35 miliónov na 103 miliónov.

Rast dopytu po automobiloch je dlhodobo priaznivý pre ich výrobcov a subdodávateľské firmy. Pozitívne budú ovplyvnené aj firmy poskytujúce služby vodičom (napríklad poisťovne). V súčasnosti rastú predovšetkým nákupy menších vozidiel. S postupným bohatnutím ázijských krajín sa však bude záujem presúvať do luxusnejších segmentov. Rozvíjajúce sa krajiny v súčasnosti musia vo veľkom investovať do infraštruktúry. Hustota cestnej siete je v nich približne 40 km na 100 kilometrov štvorcových. V G7 je hustota viac ako trojnásobne vyššia. Do roku 2030 bude v rozvíjajúcich sa krajinách nutné preinvestovať na cestné komunikácie 7 až 8 biliónov dolárov. V preplnených mestách sa taktiež musia postaviť nové linky MHD.

NA TUTO ZPRÁVU SE MŮŽE VZTAHOVAT VYHLÁŠKA Č. 114/2006 SB., O POCTIVÉ PREZENTACI INVESTIČNÍCH DOPORUČENÍ. V TÉTO ZPRÁVĚ JE UVEDENA OSOBA, KTERÁ PRO SPOLEČNOST TUTO ZPRÁVU VYTVOŘILA NEBO PŘIPRAVILA. SPRÁVNÍM ÚŘADEM, KTERÝ NAD SPOLEČNOSTÍ VYKONÁVÁ DOZOR, JE ČESKÁ NÁRODNÍ BANKA. DLE NÁZORU SPOLEČNOSTI NEEXISTUJÍ OKOLNOSTI, KTERÉ BY MOHLY NARUŠIT OBJEKTIVITU TÉTO ZPRÁVY. ODMĚNA OSOB, KTERÉ SE PODÍLELY NA TVORBĚ TÉTO ZPRÁVY, NENÍ ODVOZENA OD OBCHODŮ SPOLEČNOSTI. PŘÍPADNÝ STŘET ZÁJMŮ VE VZTAHU K TÉTO ZPRÁVĚ JE UPRAVEN VNITŘNÍMI PŘEDPISY SPOLEČNOSTI.
VÝSLEDKY MINULÉHO OBDOBÍ NEJSOU ŽÁDNOU ZÁRUKOU PRO BUDOUCÍ VÝVOJ. OBCHODOVÁNÍ NA FINANČNÍCH TRZÍCH JE RIZIKOVÉ. MOŽNOST ZTRÁTY NELZE VYLOUČIT A KAŽDÝ OBCHOD JE SPOJEN S URČITÝM RIZIKEM. DŘÍVE, NEŽ SE ROZHODNETE INVESTOVAT, SI PŘEČTĚTE POUČENÍ O RIZICÍCH.